Engraving: Stredoveká elegancia

Odkiaľ sa engraving vzal

Engraving nie je pôvodne tetovací štýl. Je to technika tlače,
ktorá sa používala od 15. storočia – rytec vyryl obraz do medenej dosky,
doska sa zafarbila a odtlačila na papier. Takto vznikali ilustrácie v knihách,
vedecké atlasy, portréty aj bankovky.

Rytec mal k dispozícii len jednu farbu a jeden nástroj. Tón, tieň a objem musel
vytvoriť hustotou a smerom čiar. Presne tento spôsob uvažovania
si engraving priniesol do tetovania.

Ako sa tón robí z liniek

V engravingu neexistuje „sivá“. Existuje len čierna čiara a koža medzi nimi.
Svetlejšia plocha znamená redšie čiary, tmavšia hustejšie. Nástroje, ktoré rytec
používal, majú aj svoje mená:

• Šrafovanie – rovnobežné čiary v jednom smere.
• Krížové šrafovanie – dve sústavy čiar cez seba, pre tmavšie plochy.
• Bodkovanie – jemný prechod tam, kde by čiary pôsobili tvrdo.
• Sledovanie tvaru – čiary kopírujú oblosť predmetu, takže samy o sebe naznačujú objem.

Posledný bod je ten, ktorý z engravingu robí engraving. Keď čiary na guli idú
po jej povrchu a nie rovno, oko vidí guľu aj bez tieňa.

Aké motívy sa hodia

Engraving má rád veci s jasnou štruktúrou a povrchom:

• Rastliny, kvety a vetvy – tam, kde sa dá sledovať žilnatina.
• Zvieratá s výraznou srsťou alebo perím.
• Predmety – gramofón, lampa, kompas, kniha, mince.
• Architektúra a geometria.
• Anatómia a lebky v duchu starých atlasov.

Naopak, mäkké a beztvaré veci – dym, hmla, voda – v engravingu fungujú horšie.
Nemajú povrch, po ktorom by čiara mohla ísť.

Ako engraving starne a čo z toho vyplýva

Tu je potrebné byť úprimný. Engraving je zo štýlov, ktoré robím, ten
najcitlivejší na čas. Keď sú čiary príliš blízko pri sebe,
po rokoch sa zlejú a z jemného šrafovania sa stane súvislá sivá plocha.

Preto pri engravingu robím dve veci:

1. Nekreslím príliš husto. Radšej svetlejší výsledok, ktorý o desať rokov stále vyzerá ako rytina.
2. Nerobím ho príliš malý. Motív pod 10 cm nemá priestor na to, aby sa šrafovanie vôbec prejavilo.

Ak ti niekto sľúbi engraving veľkosti mince s desiatimi úrovňami tónu, buď opatrný.
Prvý rok to bude vyzerať skvele.

Kam sa hodí

Najlepšie na predlaktie, lýtko a stehno – miesta s rovnomernou plochou a bez
veľkého pohybu kože. Menej vhodné sú prsty, zápästie a členky, kde sa jemná
linka rýchlejšie opotrebuje.

Kombinácia s inými štýlmi

Engraving sa prekvapivo dobre znáša s ornamentálnymi
vzormi a s dotworkom. Naopak, vedľa plného traditional
motívu pôsobí trochu stratene – jeden je založený na plochách, druhý na linkách.

Ak ťa engraving zaujíma, pozri si stránku Robím aj,
kde je spolu s dotworkom a ornamentálom.